Zdravotná kríza zohrávala odhaľujúcu úlohu urýchlením transformačných procesov činnosti a výrobného aparátu, ktorý pre niektorých už pracoval mnoho rokov. Sektory činnosti, ktoré vyhovujú základným potrebám, ktoré sa často nedajú premiestniť, sa majú významne vyvíjať. V tejto súvislosti sa otázka adaptácie schopností dostala na ďalšie miesta v hierarchii priorít.
Pri niektorých činnostiach na poklese vidno, že sa ich pracovné požiadavky výrazne znižujú, zatiaľ čo iné, ktoré sú vo vývoji alebo ešte len musia byť štruktúrované, čoraz viac hľadajú kvalifikovaný personál, a preto sú školení. Z meraní rozsahu dosahu krízy na ekonomickú štruktúru v krátkodobom a dlhodobom horizonte však verejné orgány, profesionálne odvetvia a spoločnosti zaznamenali medzeru v dostupných školiacich nástrojoch na podporu tohto pozadia. V súčasnosti existuje veľa systémov, najmä nedávnych, ako napríklad rekvalifikácia alebo postup v rámci študijných programov práca (Pro-A). Ale len málo z nich umožňuje medziodvetvovú profesionálnu mobilitu.
