V pracovnom práve poznačenom rastúcim významom zmluvnej normy a znásobovaním odchylných alebo doplňujúcich právnych ustanovení sa pravidlá „, ktoré majú charakter verejného poriadku“, javia ako posledné obmedzenia slobody sociálnych partnerov pri rokovaniach ( C. trav., Čl. L. 2251-1). Tie, ktoré požadujú od zamestnávateľa „zaistenie bezpečnosti a ochranu fyzického a duševného zdravia pracovníkov“ (C. trav., Čl. L. 4121-1 písm. F)), Prispievaním k účinnosti týchto služieb základného práva na zdravie (Preambula Ústavy z roku 1946, ods. 11; Charta základných práv EÚ, čl. 31, § 1), sú určite jeho súčasťou. Žiadna kolektívna zmluva, ani dojednaná so zástupcami zamestnancov, preto nemôže zamestnávateľa oslobodiť od vykonávania určitých opatrení na predchádzanie rizikám.
V tomto prípade bol 4. júna 2000 uzavretý dodatok k rámcovej dohode zo 16. mája 2016 týkajúci sa organizácie a zníženia pracovnej doby v sektore prepravy lekárov. Odborová organizácia, ktorá sa zúčastnila na rokovaniach bez pri podpísaní tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu využil tribunal de grande instance žiadosť o zrušenie niektorých jeho ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú ...
