Kúpna sila posudzuje množstvo rôzneho tovaru a viaceré služby, ktoré môže mať domácnosť vzhľadom na jej príjem. Rast cien pod disponibilný príjem vedie k zvýšeniu kúpnej sily. Z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať výrazné zlepšenia du kúpna sila domácností ak sa zvýšia príjmy, ale aj tie sa môžu v určitých prípadoch ukázať ako mimoriadne nízke. Čo presne rozumieme pod kúpnou silou domácností? To je to, čo dnes spolu uvidíme!
Aká je kúpna sila domácností?
Ekonomický koncept kúpnej sily je potrebné považovať za celok pozostávajúci z niekoľkých prvkov, a to:
- Z jeho domácnosti;
- jeho spotreby;
- jeho príjmu.
Z tohto dôvodu INSEE špecifikuje, že „kúpna sila je teda množstvo tovarov a služieb že príjem dáva možnosť nákupu“. Kúpna sila sa potom vypočíta na základe prvotných príjmov, vrátane zmiešaných príjmov, plus kapitálové zisky mínus všetky povinné zrážky.
V dôsledku toho je úplne možné posúdiť kúpnu silu z príjmu, ktorý má domácnosť k dispozícii, najmä z jeho spotrebovaného podielu. Inými slovami, je to časť príjmu, ktorá je k dispozícii a ktorá je určená na spotrebu a nie na úspory. Aby sme vedeli jeho kvantitatívny vývoj, musí sa analyzovať za dané časové obdobie.
Výsledky evolúcie
Vzhľadom na výsledky je vhodné spochybniť rôzne existujúce premenné, hovoríme tu o vývoji príjmov domácností ako aj o vývoj cien. Poskytnúť hĺbkovú analýzu vývoja kúpnej sily, INSEE zaviedlo metódu spotrebnej jednotky. Je potrebné poznamenať, že ide o váhový systém, ktorý každému členovi domácnosti prideľuje koeficient, čím umožňuje porovnávať životnú úroveň rôzne štruktúry domácností, v závislosti od príjmu.
Aké je spojenie medzi cenovým rozhodnutím a kúpnou silou?
Je potrebné poznamenať, že zvýšenie cien pod úroveň zvýšenia príjmu je prvkom, ktorý je priaznivý pre spotrebiteľov, pretože zahŕňa nejaké zvýšenie ich kúpnej sily.
Naopak, keď ceny rastú rýchlejšie ako miera príjmu, kúpna sila v tomto prípade klesá. Na odhad dopadu na kúpnu silu a možnosť určiť jej variabilitu je teda potrebné pochopiť tvorbu cien trhu.
Cena je výsledkom súladu medzi dopytom (t. j. množstvom produktu, ktoré je kupujúci pripravený kúpiť) a ponukou (t. j. množstvom produktu, ktoré je predávajúci pripravený uviesť na trh za prezentovanú cenu). Keď cena produktu klesne, spotrebitelia si ho budú chcieť radšej kúpiť.
A čo fenomén ponuky a dopytu?
Tento jav zodpovedá teórii ponuky a dopytu, v ktorej kupujúci a predávajúci reagujú opačným spôsobom, keď ceny na trhu kolíšu. To je zvyčajne skutočné, ale v niekoľkých prípadoch tento mechanizmus neplatí. Zvýšenie alebo zníženie ceny konkrétneho produktu totiž nemusí nevyhnutne viesť k zmene kúpnej sily.
Pohyby nahor a nadol neovplyvňujú trh. S vedomím, že dopyt sa môže primerane zvýšiť (najmä v prípade nedostatku), je to vo väčšine prípadov celkom jednoduchézvýšiť cenu produktovbez narušenia správania spotrebiteľov voči týmto istým produktom.
V tomto prípade, na rozdiel od surovín, majú bežné materiály vysokú cenovú elasticitu. Odpoveď na žiadosť je nepriamo úmerné zmene ceny, inými slovami :
- ako ceny rastú, dopyt po tovare klesá;
- v prípade, že by cena klesla, zvýšil by sa dopyt po tovare.
Ak sa však príjem úmerne nezvýši, domácnosti sa musia rozhodnúť obmedziť spotrebu iného tovaru. Výsledkom je, že peniaze navyše, ktoré sa zvyčajne míňajú na „zábavný“ tovar, vedú k záporným číslam.
